Cestou z Úradu práce sa Gyta zastavila v stávkovej kancelárii Tipos. Ide skúsiť šťastie v Kene 10. Zaškrtne 10 čísel za 10.- Sk na 1 žrebovanie. Dúfa, že ju už konečne postretne aspoň kúsok šťastia. O 20.00 hod. už nedočkavo sedí pred televízorom, aby sa dozvedela vyžrebované čísla. V tom sa z televízora ozve: „Dnes boli vyžrebované tieto čísla: 5, 7, 13, 15, 16, 25, 27, 30, 31, 40, 52, 55, 58, 64, 68, 70, 71, 73, 79, 80. Gyta neverí vlastným ušiam (a ani očiam). Rýchlo sa poštípe, či sa jej to náhodou nesníva. Ale nie, je to pravda. Gyta uhádla 9 čísel a tým pádom vyhráva 10 000 násobok vkladu, čo predstavuje 100 000,- Sk v hotovosti. „Yes, to je špica, konečne budem môcť uskutočniť svoj dávny sen – ovládnuť svet,“ teši sa Gyta a od radosti skáče meter dvadsať do výšky. Po tejto správe začína na STV 1 už dvadsiatykrát reprízovaný Derrick alias závislý na vysávači. Po jeho skončení ide Gyta spať.
O piatej ráno jej zazvoní budík. Tak vstane, oblečie sa, naje a ide si do Tiposu po výhru. Príde tam 5.50 hod. Ale keďže otvárajú až o šiestej musí ešte desať minút počkať. Keď už konečne otvoria, vpáli dnu a podá praovníčke lístok s typovanými číslami. Tá to vloží do super rýchleho počítača a o pol hodiny oznamuje Gyte, že vyhrala 100 000,-Sk a pýta sa jej, či si to chce nechať previesť na účet, alebo vyplatiť v hotovosti. „No predsa v hotovosti,“ odvrkne Gyta. Keď jej to už konečne odráta, Gyta beží do obuvi, kde si kúpi kufrík s kódovou zámkou a napchá tam peniaze. Odtiaľ zase beží na zástavku, kde LTT (len-tak-tak) stihne autobus do Námestova. V Námestove musí ale zase čakať do ôsmej hodiny, kým otvoria obchod s elektronikou, aby si mohla kúpiť nejaké veci na boj zblízka. Kúpi si 24 rýchlostnú CD-ROM mechaniku, 3,5″ mechaniku na diskety a super rýchlu laserovú tlačiareň. Za tieto tri srandy zaplatí 70 000,Sk. Ešte chce ísť na vanilkovú zmrzlinu,ale po skúsenosti s ufoňákmi, radšej neriskuje. Tak ide domov.
A začína sa príprava zbraní. CD-ROMku prerobí na motorovú pílu, ktorá bude fungovať tak, že CDčko sa bude točiť aj po otvorení dvierok, na boku ktorých bude výrez. A tým točiacim sa CDčkom bude Gyta píliť ľudí ako to videla vo filme Texaský masaker. Z 3,5″ mechaniky vyberie pružinu a vymení ju za silnejšiu, čím dosiahne to, že po stlačení vyberacieho tlačítka bude mať vystrelená disketa smrtiace účinky až do vzdialenosti 30 metrov. Z laserovej tlačiarne vyberie laser a namontuje ho na 38 kalibrový revolver, ktorý ukradla zajačikovy Bunnymu. Po týchto malých úpravach si ide Gyta pospať, lebo nasledujúcich 48 hodín asi na to nebude príležitosť.
Na druhý deň ráno po dvadsiatich hodinách tvrdého spánku si Gyta oblečie maskáč kombinézu, neprestrelnú vestu. Na opasok si pripne 24 rýchlostnú pílu, strieľaciu mechaniku a laserovú pištoľ. Do kuksaka si nabalí 200 naformátovaných 3,5″ diskiet, 5 nenapálených CD-ROM diskov, make-up, žrádlo, halogénovú baterku, šibalky (t.j. zápalky) a prachy. Vyjde z bytu a zavrie ho diaľkovým centrálnym uzamykaním. Vyjde na ulicu a stopne okoloidúci kamión. Naskočí dnu, vyťáhne pištoľ a hutorí: „Stoj, tisíc hrmených okovaných.“ A vodič nič. Tak zakričí ešte hlasnejšie: „Bohu dušu a mne kamión.“ A vodič zase nič. Tak mu pritisne pištoľ k spánkom. Šofér sa na ňu pozrie, a keď zbadá pištoľ, dostane taký kŕč, že sa nemôže ani hnúť. Ale Gyta nemá čas sa s ním naťahovať, tak poťáhne spúšť a povie: „Adios amigo.“ Presadne si na jeho sedačku a jeho hodí na svoju. O necelú polhodinu je na Príslope. Odstaví kamión, šoféra zavlečie do lesa a zakope ho. Z prívesu vyhádže všetok tovať a ide sa ďalej. V Kubíne načerpe plnú nádrž, lebo ju ešte čaká dlhá cesta.
Po troch hodinách cesty sa Gyta ocitá v Banskej Bystrici. Podľa mapy nájde internetovú kaviareň a vojde dnu. Zaplatí poplatok a ide k computerom. Ale všetky sú obsadené. Gyta si jeden vezme na mušku, podíde k nemu a pýta sa toho, čo tam sedí, či by ju nepustil. Ale ten nie, tak Gyta vyťáhne pílu, trochu mu s ňou pobehá popred nos a chudák chlapec radšej odchádza dobrovoľne (nasilu). Gyta zasadne k computeru. Do pravej ruky chytí trojtlačidlovú ergonomickú mouse, pozatvára všetky nepotrebné okná a spustí Internet Explorer a Alta Vistu Search. V Alta Viste zadá požiadavku na nájdenie www stránky, ktorá bude obsahovať zoznam vojakov, ktorí majú na starosti ochranu neutrónových bômb v super tajnom úkryte v Ivánke. Alta Vista jej ponúkne stránku http://www.vojaci.neutron.sk. Gyta prenesie túto adresu do Expoloreru a spustí ju, aby si ju mohla prezrieť, ale čo to, celá stránka je v strojovom kóde. Ale Gyta sa nevzdáva. Celú stránku skopíruje na HDD a otvorí si aplikáciu poznámkový blok, pretože pracuje s čistými ASCII kódmi. A pomohlo to – stránka je odkódovaná. Pretransformuje ju naspäť do Exploreru a konečne môže vidieť ten túžobne hľadaný zoznam. Vyberie si z neho jednu osobu, ktorá spĺňa Gytinu požidavku – má voľný vstup do objektu s neutrónovými bombami. Jeho osobné údaje (aj s fotkou) upraví na podobu vizitky. Teraz už len vytlačiť. Ale ako keď tam majú iba jedno ihličkovú tlačiareň a Gyta to potrebuje mať kvalitné ako fotka. Gyta sa nevzdáva. Zahesluje si šetrič obrazovky a odskočí si do najbližšieho papierníctva, kde si kúpi voskové pastelky. Vráti sa späť. Na tri kôpky si nastrúha modú, červenú a zelenú voskovku. Tieto tri kôpky opatrne vloží do tlačiarne tak, aby sa nepomiešali. Z laserového pištoľa odoberie laser a tiež ho namontuje do tlačiarne. Vo Win95 preinštaluje tlačiareň z ihličkovej na laserovú a z Exploreru si vytlačí tú vizitku (teraz to už je vlastne služobný preukaz), zaleje ju do fólie a z tlačiarne si vezme laser. V bare si dá ešte šlofíka (t. j. panáka) a ide sa do Ivánky po neutrónovú bombu.
Príde k hlavnej bráne úkrytu pre neutrónové bomby. Vyhrnie si golier na maskáčoch a do očí si stiahne klobúk, aby ju neodhalili. Strážca príde ku dverám kamiónu a pýta sa čo tam vezie. „Nový sálový počítač,“ odpovie Gyta. Vojaka to uspokojí, lebo už bol informovaný, že majú doviesť nový počítač. Ale pre istotu si ešte pýta služobný preukaz. Gyta mu ho podá. Ten po ňom prejde zariadením na čítanie čiarkových kódov a vtom sa ozve varovný signál: „Toto nie je príslušník vojska.“ Gyta sa čuduje, ale potom jej dôjde, že ten poznámkový blok asi zle odkódoval čiarkový kód. Rýchlo skrúti kľúčikom, že naštartuje, aby mohla zdrhnúť, ale motor nič, tak vopchá disketu do mechaniky, namiery a páľ – strážca is dead. Skrúti ešte raz kľúčikom a motor konečne naskočí. Gyta vycúva a hebój na diaľnicu. Ale z úkrytu práve vybieha celá kolóna ozbrojených transportérov, jeepov … Gyta má našťastie kúsok nádskok, tak odstaví kamión a odpojí príves, aby mohla na ťahači vyvinúť väčšiu rýchlosť. Kolóna ju už-už dobieha. Gyta skočí dnu a poriadne dupne na plyn. Za 8 sekúnd dosiahne rýchlosť 100 km/h. Za ďalších päť je to už 150 km/h, ale Gyte to nestačí, tak zapne aj prídavný motor, s ktorým to roztúruje až na 220 km/h. Ale na takú rýchlosť už kolóna nemá. Z prvého jeepa sa ozve hlásenie: „Agentka Sculiová volá vežu, neznámy páchateľ sa nám stráca, pošlite nám vzdušnú posilu.“ O päť minúť už zo základne štartuje Boeying 747. Gyta je celá happy, že im ušla, keď sa zrazu vytvorí taký prievan (okolo preletel Boeying), že Gyta nezvládla riadenie a aj s ťahačom skončí na neďalekej čerešni. Našťastie mal ten ťaháč trojitý airbag a to Gyte zachránilo život.
A takto sa skončil Gytin pokus o ovládnutie sveta, alebo Gytina druhá nemožná misia. Áááámééén.
