Kde bolelo, tam bolelo, kde sa piesok lial a voda sypala, za siedmymi horami a za siedmymi dolami, žili raz dvaja Bratia nekoneční, ktorí sa v jeden krásny večer pri (piatom-šiestom :) pohári piva vzájomne dohodli, že by mohli podniknúť nejakú spoločnú dovolenku. A tak sa začal písať tento príbeh… príbeh Miňa a Ľuba a ich zážitkov zo sedemdňových potulkách po Slovensku. Chvíľu síce trvalo, kým sa obaja zosúladili v práci s dovolenkami, ale nakoniec sa dohodli na termíne 12.-19. augusta 2007.
A nastal nám deň D, nedeľa 12. 8. 2007. Ešte naposledy :) sme sa obaja s Miňom doma naobedovali, ja som sadol do auta a šiel som do Veselého, aby som vyzdvihol svojho spolubojovníka. Od rána lialo ako z krhle tak sme sa vytešovali, že ak bude takto pršať celý týždeň, no zbohom rodina (našťastie, ako sa dozviete ďalej, v pondelok ráno prestalo).
Tak si teda aj Miňko nasáčkoval svoje saky-paky do auta a šlo sa.
Ako prvé sme šli do Demänovskej jaskyne slobody. Ja som tam bol naposledy asi pred 3ma rokmi, Miňo ešte ani raz, teda tenkrát po prvé (a ako vieme, všetko v živote je niekedy tenkrát poprvé :). No čo vám budem hovoriť, bolo tam krásne.
Cestou do jaskyne sme z auta zbadali reklamu na „horskú bobovú dráhu“, bolo to kúsok predtým. Tak sme sa tam cestou z jaskyne stavili, reku to aspoň obzrieme čo to je. No ale keď sme to videli, tak už nehrozilo, aby sme si to nezašli vyskúšať :) Jedna jazda 100 Sk, tak sme boli 2x :) Prvý krát sme sa spúšťali len tak pomaličky, bojazlivo (teda aspoň ja, neviem ako Miňo), druhý krát to už bola riadna pecka.
No a odtiaľ sme išli do Liptovského Hrádku do jedného autocampu, kde sme sa ubytovali. Teda zaplatili za to, že sme v ich areáli mohli odstaviť auto a postaviť si stan, ale však vlastne o tom sú autocampy :) Po rozložení stanu sme sa pekne napapali, zobrali pivka a šli do kuchynky hrať karty. Parchant Miňo skoro stále vyhrával :)
V pondelok ráno sme sa zobudili s trošku mokrými pocitmi, noo stan nie je úplne nepremokavý :) Našťastie, chvíľu na to, ako sme vstali prestalo pršať a odvtedy už nepršalo celú dovolenku. Tak sme posušili stan, spacáky rozložili v aute nech sa sušia a vybrali sme sa do blízkej Tatralandie. Tam sme boli až do večera. Teda vybláznili sme sa vcelku fajn, obehli sme všetky tobogány, pokukali slečny :) [a to vám poviem, ze pozerať sa teda bolo na čo :)] a šli sme do Slovenského raja do ďalšieho campu.
No a už bol utorok. Hneď po raňajkách sme sa vzali a šli autom asi 15 km od toho campu do ďalšej inej oblasti Slovenského raja. Tam sme zaparkovali auto a šli na jeden kopec, tzv. Tomašovský výhľad (nikdy sme si s Miňom nepamätali, či Tomášikov, či Tomášov či aký vlastne :). Cela trasa aj s návratom k autu bola asi 2,5 hodiny. Odtiaľ sme sa vrátili do toho nášho campu priamo odkiaľ sme podnikli ďalšiu túru. Táto však bola o moc dosť zaujímavejšia. Lepšie povedané bolo to asi to najlepšie čo sme za ten týždeň zažili. Strašne sa nám to páčilo. Celá trasa sa šla okolo (po) potoku, šmykľavé skaly, popadané stromy, niektoré časti bolo treba prejsť po rôznych schodoch, lavičkách, rebríkoch…. supeeer.
Keď sme sa vrátili z tejto túry, stále nám nejako bolo málo (noc bola ešte mladá :), tak sme si požičali biky, že ideme ešte tak na hodinku dakde. Vybrali sme si jednu cyklotrasu, ževraj 6 km. No ale až o chvíľu sme zistili, že nie je 6 km ako 6 km. Toto bolo komplet celou cestou do kopca, a teda riadny strmák. Cesta štrková, samé diery, výmole… bolo to teda dosť náročné. Som myslel, že tam už jazyk nechám a nohy už teda tiež z posledného mleli. Zrazu sa len začalo dosť stmievať, takže sme ani nedošli do cieľa, chýbalo nám ešte nejakých 10 minút. Tak sme to otočili späť. No ibaže medzitým sa už teda zotmelo viac než dosť, svetla sme nemali, tak sme šli takpovediac len tak na slepo. Všetky zmysly napäté ako struny, teda ako sústavne zmačknuté brzdy, ináč sa dole nedalo ísť :) Tak hore sme si poriadne zamakali fyzicky, dole sme trošku prevetrali psychiku. Našťastie sme sa dostali z toho kopca dole bez ujmy na zdraví. Dole nás už čakal s baterkou v ruke chlapík, čo nám požičal tie bicykle, reku či sme celí :) Našťastie sme boli, aj bicykle to chvalabohu prežili. Cestou ku autu sme dali ešte po jednom pive a rovno do sprchy a hajde do spiša :) Čo sa týka fyzickej náročnosti, utorok týmito túrami vyhral prvé miesto, ale fakt to stálo za to.
 |
 |
 |
 |
A už sme tu mali stredu. Vstali sme, pobalili veci, štartli a daváj ho na Pieniny do Červeného Kláštora. Cestou sme zažili aj trošku vzrúša, keď nás GPSko naviedlo na jednu cestičku, kdesi Pánu Bohu úplne za chrbtom. Samé diery, výmole… no aspoň sme (podotýkam zadarmo :) otestovali kvalitu tlmičov na aute, ponatriasali zadkami, ja som si zajazdil slamom a tak :) No ale do cieľa sme sa dostali a to je hlavné. Toto bolo v podstate jediný krát čo nás počas celej túry moje GPS zradilo. No šak odkiaľ ono mohlo vedieť, že tam bude taká rozbitá cesta, no nie? :))
A tak sme sa šťastlivo dostali do Červeného Kláštora. Odparkovali sme auto, čo-to natlačili do žalúdku :) a šli sme na plte, čo bolo vlastne cieľom našej cesty na Pieniny > nasadnúť na plť a nechať sa pltníkmi zviesť po Dunajci po 10 kilometrovej trase, ktorá trvala zhruba 1,5 hodky. Ešte že sme mali fajn pltiara, ktorý skoro celou cestou rozprával vtipy, haluzil, rozprával príbehy, povesti o vrchoch, vode, pltiach; ináč by nám to bolo trošku dlho taký dlhý splav. Takže sa vcelku dalo, taky to bolo fajn. Po vylodení na breh sme sa mohli rozhodnúť ísť naspäť buď pešo, na bikoch, alebo sa nechať odviesť busom. Nakoľko sme už mali bicyklov dosť z predchádzajúceho dňa a peši sa nám to zdalo ďaleko, tak sme sa nechali zaviesť busom, čo sme aj vlastne dobre spravili, pretože…
…po príchode k autu sme sa pekne napapali, zašli do infocentra a pozisťovali si infošky o ďalšej túre. Tak sme sa rozhodli vystúpiť na vrch Trzy korony (Tri Koruny) až tam v ďalekom Poľsku ;) Teda, Červený Kláštor leží na jednom brehu Dunajca a na druhom je nejaká poľská dedinka. Takže stačilo prejsť cez most a boli sme v Poľsku :) Cesta na ten kopčok, bola tiež dosť náročná asi 2 hodiny sústavného strmého stúpania, kolená dostali pekne zabrať. No ale to, čo sme videli z vrchola fakt stálo za to. Strašne super výhľad do niekoľkokilometrovej diaľky všetkými smermi. Uuužas.
Po príchode k autu sme sa ubytovali v ďalšom campe, kde sme úspešne ;) prespali až do štvrkového rána.
V štvrtok ráno štandardný postup, vstať, poumývať sa, najesť sa, zbaliť stan, karimatky, spacáky, nasadnúť do auta a ísť na ďalšie miesto. Ďalšou zastávkou bola vodná nádrž Domaša. Po príchode tam sme vôbec neriešili, kde sa ubytujeme a takéto veci. Prišli sme na prvú pláž, čo sme našli (časť Dobrá) a daváj, zobrali deky, obliekli plavky a už sme sa vyvaľovali na slniečku. Jooj, som sa celou cestou na to z Pienin tešil ako sa vyvalím na slniečko. Hneď kúsok od pláže bola priehrada, tak sme sa priebežne kúpali, slnili, hrali karty a tak.
Okolo 5-6 večer sme začali rozmýšľať, žeby nebolo odveci (dať si dve-tri poldeci :) nájsť nejaké miesto, kde na tie 3 zostávajúce dni zakotvíme. Postupne sme obišli okolo celej Domaše dookola, obzreli všetky rekreačné oblasti až sme nakoniec zakotvili v tej poslednej – Tíšave. Našli sme camp, postavili stan, najedli sa, vyfešákovali :) a daváj ho na diskotéku – nejaká bola v nejakom podniku tak 15 minút peši po pláži. No a tam sme strávili takmer celú noc. Do stanu sme sa dostali asi tak o 4tej ráno :)
A nastal piatok. Rozmýšľam, čo sme robili v piatok. Pravdepodobne to, čo počas všetkých dní na Domaši – nič :) Teda sme sa asi niekde opaľovali, spali :) a tak. Poobede sme sa vybrali do blízkej reštiky najesť a tam sme zistili, že máme nejako prázdne peňaženky a bankomat tam poblízku nebol. Od čašničiek sme sa dozvedeli že najbližší je až v Giraltovciach čo bolo predpokladám asi tak 20 km od nášho pobytu. Tak sme sadli do auta a šli. Ako tak ideme zrazu v jednej zátačke strašný rachot. Tak som hneď zastal, reku sme dostali defekt. No nazdar, ešte to nám tak chýbalo. Vystúpime z auta, kuknem a zadná časť výfuku na zemi :)) No poteší. Tak sme ho s Božou pomocou nejako odmontovali, naložili do kufra a šlo sa ďalej. Človek by si myslel, ze keď nemá tlmič vúfuku, tak to strašne rachotí, ale figu borovú. Práveže to teraz znie strašne super ako nejaký fest hustý motor, nie obyčajná 1,2ka :) Má to teraz fajn dunivý zvuk. Normálne rozmýšľam, že si tam ten výfuk ani nedám naspäť privariť :)) [aktualizované 31.8.2007 – včera som ho tam s kámošom naspäť privaril]
A opäť nastal večer. Pekne krásne sme sa z nášho campu museli odsťahovať, nakoľko v sobotu tam mala byť Miss Domaša a camp sa musel vyprázdniť. Tak sme sa trošku povozili autom a našli sme jednu cestičku ako sa dá autíčkom dostať priamo na pláž. Tak sme tam aj zašli, postavili stan a bolo. Aspoň sme nemuseli platiť žiadné poplatky v campe :) Keď sme tam prišli, boli sme tam so stanom takpovediac sami. Keď sme v nedeľu odchádzali, sa to tam stanmi len tak hemžilo :) Všetci museli po nás opakovať. :)
Ako sme sa v ten piatok začínali znova chystať na discu, zrazu len pozeráme, že po tej pláži sa blížia nejaké autá, no len už z diaľky bolo vidno že idú moc blízko vody a ani sme to nedopovedali, zrazu to prve zastalo a dosť. Skrátka zapadlo. S Miňom sme sa hneď vybrali na pomoc. Reku potlačíme a bude to. Tak sme tlačili, oni tlačili (boli na 3ch autách-iba prvé zapadlo) ale auto sa v tom bahne ani nehlo. Takže neodporúčam kupovať Volskwagen Passat. To nie je auto, to je krava ťažká :)) Tak sa oni ľudkovia rozhodli to auto vytiahnúť. Poskladali zopár lán, zapojili za ďalšie auto a ťahali. Teda auto sa snažilo ťahať, my sme sa snažili tlačiť, ale bezúspešne, Passat sa nepohol ani milimeter, akurát sa zahrabal úplne až na podvozok :) tak sme to vzdali, že to už jedine ráno nejakým traktorom sa bude dať vytiahnúť. (ráno ho potom jeden veľký vojenský jeep vytiahol).
Takže piatkovú noc sme opäť raz strávili na diskotéke. Tentokrát sme sa vrátili skorej, o 2hej sme už ležali v spacákoch :)
A prišla sobota. Hm, sobota. Vonku sa zachmarilo, ideálne počasie na spanie. Tak sme to aj patrične využili, okrem prestávok na raňajky, obed a iné potreby :) sme ju takmer celú prespali. Vstali sme okolo 5-6 večer :) To sme sa zase raz najedli, zašli ospršiť, vyfintili a šli sme na už spomínanú akciu Miss Domaša. Fajné kočky ti tam boli :) Moderoval to Michal Hudák s Petrou Lenartovou. Toho Hudáka som nespoznával, v telke taký slušák a čo tam potil, no srandaaa. Niekedy (teda skoro stále :) to až do nemravností zachádzalo :) Popritom, ako behali Missky po móle, hrali rôzne kapely (najviac sa nám videli Helenine oči a Hex), tak bolo fajn. Celá táto show skončila asi o pol 1, potom mala byt ešte disco na pláži, ale to sme už šli spať, lebo bola dosť zima vonku.
 |
 |
 |
 |
No a prišlo nedeľné ráno. Takže štandard, vstali sme, umyli sa, najedli a šli na pláž na deku :) Tam sme pobudli celé doobedie, ešte sme zašli na obed a hajde domov. Domov som prišiel asi o 20:30.
Takže podľa palubného počítača v aute sme za celý týždeň najazdili 860 km, pri priemernej spotrebe 5 l/100 km (celá trasa na jednu 47 l nádrž), prešli veľa miest, zažili veľa srandy, videli mnoho pekných zákutí Slovenska, takže túto našu dovolenku môžem v celku hodnotiť ako veľmi vydarený týždeň. A pevne verím, že Miňo, brat môj nekonečný :) je toho istého názoru.
No a to by bolo hádam z tohto nášho dovolenkového týždňa hádam aj všetko.
