Dovolenka v Paríži – ako to všetko začalo
Koncom roku pána 2010, keď sme s priateľkou (teraz už manželkou) Lenkou pomaly plánovali našu svadbu (ktorá sa len tak pre zaujímavosť konala 7. mája 2011), padlo aj rozhodnutie ísť po svadbe na nejakú svadobnú cestu. Rozhodli sme sa pre hádam najromantickejšie mesto na svete (aspoň tak sa o ňom hovorí :) – dovolenku strávime v Paríži. V tej chvíli som začal zisťovať možnosti ako sa tam čo najlacnejšie dostať. Spôsob bol jasný – letecky, už len vybrať tú najlacnejšiu ponuku zo všetkých leteckých spoločností. V tomto mini prieskume trhu nakoniec vyhrala spoločnosť EasyJet, kde nás celkovo pre oboch vyšli spiatočné letenky aj s jednou batožinou na 150 Eur. Ešte v ten deň (6.12.2010) bola kúpa leteniek zrealizovaná. Už nám teda ostávalo len pol roka počkať a mohli sme letieť :)
Dva mesiace pred odletom sme začali hľadať ubytovanie, kde by sme tých 8 dní mohli straviť čo najlacnejšie (krabica pod mostom nebolo to pravé orechové :) Po takmer týždni googlenia a porovnávania rôznych ponúk sme si nakoniec zvolili jednohviezdičkový Grand Hotel (link na oficiálnu stránku a stránku na booking.com) prostredníctvom stránky www.booking.com. Zarezervovali sme si dvojposteľovú izbu so spoločnými sprchami a záchodom na chodbe pre viac izieb. Takto nás ubytovanie vyšlo na 22 Eur/noc/osoba, čo je vzľadom na parížske pomery veľmi výhodná cena.
Týmto pádom sme mali dve základné otázky – doprava a ubytovanie – vyriešené. Mohli sme sa naplno pustiť do zisťovania informácií o Paríži, metre, pamiatkách atď.
Prílet do Paríža
A nastal deň odletu 11.6.2011. Deň predtým sme zbalili ruksaky, nachystali všetko potrebné, nič nám teda nebránilo vyraziť. Odlietali sme z Krakova, požiadali sme teda brata Miňa, aby nás zaviezol na letisko a tak sa aj stalo. Na letisku prebehli štandardné procedúry – check-in, odovzdanie veľkej batožiny, bezpečnostná kontrola príručnej, prechod detektorom kovov, nástup do lietadla. Pri kontrole odporúčam odstrániť zo seba všetky kovové predmety ako náušnice, prstene, opasky, kľúče aby ste pri prechode detektorom zbytočne nepípali :) Taktiež nezabudnite na to, že v príručnej batožine nemôžte mať žiadne ostré predmety (manikúra, vreckový nožík…) ani žiadne tekutiny, teda ani minerálku, parfém, ibaže by bolo toho max. 100 ml a bolo to zatvorené v uzatvárateľnom sáčku.
Let prebehol v poriadku, pokochali sme sa nádherným výhľadom a ani nevieme ako a boli sme v Paríži. Cesta autom do Krakova (110 km) trvala skoro dlhšie ako let z Krakova do Paríža (vzdušnou čiarou okolo 1300 km) :) V Paríži sme pristáli na letisku Charles de Gaulle (terminál 2B), ktoré je druhé najväčšie letisko v Európe a siedme vo svete. To krakovské je v porovnaní s ním úplne ale úplne malilinké. Našťastie tam je všetko dobre pooznačované, takže ak viete kde sa na letisku chcete dostať, dostanete sa tam.
Po prevzatí batožiny sme sa na základe orientačných šipiek, vybrali hľadať stanicu vlaku RER B (o spôsobe cestovania v Paríži sa ešte zmienim ďalej v článku), ktorý nás mal zaviesť do centra Paríža (letisko je od centra asi 30 km). Ak nie ste z iných menších letísk zvyknutý voziť si batožinu na letiskovom batožinovom vozíku, na tomto vám to odporúčam, to letisko je fakt veľké a kým sa dostanete na stanicu, prejdete hodný kúsok cesty.
Cesta z letiska Charles de Gaulle do hotela
Po niekoľkých minútach sme sa bez problémov dostali na stanicu vlaku RER B. Z letiska sa dá okrem tohto vlaku alebo taxíka dostať do centra aj autobusom. Najjednoduchšie a najrýchlejšie to je asi práve týmto vlakom. Na stanici sme si teda kúpili lístky. Jeden lístok stojí 8,7 €. Lístky sa dajú kúpiť na informáciach, prípadne sú tam automaty na lístky. Najjednoduchšie je zaplatiť kartou, je to možné aj v tých automatoch. Lístok je platný na cestu z letiska hocikde do Paríža (resp. naopak), môžte teda prestupovať medzi jednotlivými linkami metra a RER koľko len chcete pokiaľ nevyjdete von z metra. My sme toto nevedeli, tak po príchode do stanice Gare du Nord, kde sme prestupovali na metro, sme si kúpili druhý lístok. Problémom bolo, že sme po vystúpení videli smerové šípky k „Tickets“ ale sme to nemohli nájsť a to z toho dôvodu, že ako sme sa dozvedeli od jedného černocha, lístky v priestoroch metra sa kúpiť nedajú, musíte vyjsť von, kúpiť si ich a vrátiť sa späť. Vstup ako aj výstup z metra je podmienený prejdením cez turniket, ktorý skontroluje platnosť lístka a len tak vás pustí dnu/von. Po vstupe si preto lístok odložte, budete ho ešte potrebovať na výstup z metra.
Po dvoch prestupoch sme sa nakoniec dostali metrom do našej cieľovej stanice – Porte de Clichy. Odtiaľ sme pokračovali pešo na hotel vzdialený tak 10 min. od tejto stanice. Pred odletom som si na maps.google.com cez funkciu Street view prezrel celú cestu od stanice k hotelu, tak sa nám išlo ľahšie, kedže vzhľad cesty aj budov som už poznal z internetu. Je to super funkcia, vrelo odporúčam. A tak sme sa bez väčších problémov dostali do hotela, ubytovali sa a týždeň plný zážitkov sa mohol začať.
Cestovanie po Paríži
Cestovať je možné rôznymi spôsobmi: autom, motorkou, autobusom, bicyklom, peši, metrom, RER. Autom (motorkou) by som neodporúčal v žiadnom prípade. V meste sú sústavné zápchy, vodiči sú arogantní, tlačia sa na seba, jazdia štýlom „silnejší má prednosť“. Na cestách často chýbajú jazdné pruhy, preto si každý spraví pruh tam kde mu to práve vyhovuje. Autá sú potom často od seba len pár centimetrov. Doteraz sa čudujem, že sme pri takomto štýle jazdy nevideli počas dovolenky žiadnu haváriu. Parkovanie je taktiež veľmi problematické, všetky parkovacie miesta sú v podstate permanentne obsadené, autá sú pri sebe opäť natlačené koľko sa len dá. Asi už aj viem, prečo tam chodí toľko otlčených áut :) Na druhej strane, všetky sú zvonku čisté, špinavé auto sme nevideli. Blízko nášho hotela bola ručná autoumyvárka, bola sústavne plná, bez ohľadu na dennú dobu, či to bolo cez deň, o polnoci alebo o piatej ráno.
Okrem áut jazdí po cestách veľmi, veľa motorkárov. Toľko motoriek ako v Paríži sme ešte nevideli. Na motorke tam asi jazdí každý, či už je to vyobliekaný biznismen v saku, sekretárka v kostýme alebo chalan v teplákoch. Kedže sú tam stále všade zápchy snažia sa títo využívať každú špáročku medzi autami, aby sa pretlačili dopredu. Prípadne neváhajú použiť aj chodník, keď sa ponáhľajú. A ponáhľa sa tam každý a všade.
Cestovanie autobusom sme nevyskúšali, ale z už spomenutého dôvodu sústavných zápch by sme ho neodporúčali, aby ste miesto polhodiny necestovali niekde hodinu.
Ďalšou možnosťou je cestovať bicyklom. Po celom Paríži je hustá sieť požičovní bicyklov. Tieto sú len tak hocikde rozmiestnené na ulici. Vedľa býva automat, v ktorom sa asi zaplatí za požičanie a bicykel sa vám odomkne a môžte ho použiť. Následne ho vrátite zase v hociktorej inej „požičovni“. Toto požičiavanie sme ale neskúšali, takže tento odsek je založený len na našich dohadoch :) Osobne by som to však asi na bicykli neriskoval. Asi by bolo dosť pravdepodobné, že ma niekde „sejme“ auto alebo motorka :)
Najjednoduchším a najrýchlejším spôsobom cestovania po Paríži je preto metro a RER. Metro má v Paríži 14 liniek, označených ako M1 – M14, pričom M14 je plne automatická linka bez vodiča. RER sú v podstate normálne vlaky, využívajú sa hlavne na spojenie centra Paríža s okolím, jazdia teda aj na letiská. Týchto je 5 liniek, označených ako RER A – RER E. Niektoré úseky jazdia pod zemou ako klasické metro, niektoré zase na povrchu ako klasický vlak. Pozor však na to, že mimo centra (zóna 1) sú špeciálne spoplatnené.
Možno sa to nezdá, ale cestovanie metrom je naozaj veľmi jednoduché. Na každej stanici, v každom vozni je umiestnená mapa metra. Jediné čo teda potrebujete dopredu vedieť je, kde sa chcete dostať. Potom vám už stačí len nájsť tú správnu linku, resp. kombináciu liniek a zistiť smer, teda konečnú stanicu danej linky. Sledovať si smer je dôležité. Nestačí vám vedieť, že máte ísť napr. 13kou, musíte si vybrať aj správny smer, aby ste nenastúpili do metra, ktoré ide opačným smerom ako chcete. Niektoré linky sa dokonca „rozvetvujú“ a chodia teda rôznymi smermi (napr. RER C, M13). Taktiež je dôležité, aby ste sa nezaviezli do zóny, pre ktorú už nemáte platný cestovný lístok. Paríž je totiž rozdelený do šiestich zón. Samotný Paríž (centrum) sa nachádza v zóne č.1, ostatné zóny sú tzv. predmestia Paríža. Drvivá väčšina najvýznamnejších pamiatok sa nachádza práve v tejto zóne, preto aj keď si budete zháňať ubytovanie dávajte pozor, aby bolo umiestnené v zóne 1, ináč si budete musieť kupovať zbytočne drahšie cestovné lístky na metro a bude vám aj dlhšie trvať kým sa dostanete k tej ktorej pamiatke.
Ako už bolo spomenuté, na jazdu metrom musíte mať cestovný lístok platný pre danú zónu, v ktorej sa pohybujete. Pri vstupe aj pri výstupe z priestorov metra musíte teda prejsť cez turniket, ktorý to skontroluje a len tak vás pustí dnu/von. Pokiaľ ste už teda cez turniket vošli do priestorov metra, môžte tam prestupovať, voziť sa koľko len chcete, až kým zase nevyjdete von.
Na cestovanie sa používa viacero typov „lístkov“. Jednak je to klasický papierový jednorázový lístok T+ Ticket, tento stojí 1,7 €, prípadne balíček 10tich kusov (tzv. carnet) za 12 €. Špeciálne pre turistov je ďalej k dispozícií Paris Visite. Je to špeciálny „pass“ platný 1, 2, 3 alebo 5 kalendárnych dní, ktorý okrem neobmedzeného cestovania verejnou dopravou (v závislosti na zónach, pre ktoré ste si ho kúpili) ponúka pre turistov aj zľavy do rôznych múzeí. My osobne sme si kúpili bezkontaktovú čipovú kartu Navigo pre 1. zónu platnú na jeden týždeň, teda od pondelka do nedele. Dávajte si preto pozor, aby ste si ju nekúpili v nedeľu, lebo vám bude platiť len jeden deň. Samotná karta stojí 5 €, potom si ju už len dobíjate buď na týždeň alebo mesiac. Dobitie na týždeň pre 1. zónu stojí nejakých 18 € (už si nepamätám presne). Následne sa môžte voziť koľko len chcete, počet jázd je neobmedzený. Táto karta sa vám teda oplatí ak plánujete veľa cestovať metrom. Pre kúpu karty je však potrebná fotografia. Ak ste si nedoniesli so sebou, nevadí, na staniciach bývajú foto-automaty, ktoré vás odfotia.
To by bolo o cestovaní zhruba všetko. Vlastne ešte som zabudol. Pri cestovaní metrom uvidíte veľmi, veľa ľudí so slúchadlami na ušiach, každý si počúva to svoje. Nezabudnite si preto aj vy nejaké zobrať, aby ste zapadli :) Ďalej je ešte potrebné vedieť, ako sa správne voziť na eskalátoroch. V žiadnom prípade nestojte vľavo. Vždy sa postavte vpravo. Po ľavej strane totiž chodia ponáhľajúci sa ľudia. Čím väčšie mesto, tým viac sa totiž každý ponáhľa a ani Paríž nie je vynímkou.
P.S. Pre vyhľadanie spojov metra, resp. ďalších informácií navštívte oficiálnu stránku prevádzkovateľa metra www.ratp.fr (je aj v angličtine).
Pamiatky v Paríži
Za ten týždeň čo sme boli v Paríži sme tých pamiatok pochodili habadej, nevynímajúc tie najznámejšie (Eifelovka, Víťazný oblúk, Louvre, Notre Dame, Sacre-Coeur, Invalidovňa, Luxemburské záhrady, Obelisk, Opera, Pantheon, Moulin Rouge…), končiac úplne neznámymi, nájdenými len tak náhodou pri potulkách. Pri ubytovávaní sme si na recepcii hotela vypýtali turistickú mapu, kde bolo celé centrum s vyznačenými pamiatkami, taktiež aj mapa metra. Toto bol náš hlavný turistický sprievodca :) Na mape sme si teda našli miesto, kde chceme ísť, sadli do metra a šli. Následne sme si už len škrtali, kde všade sme boli. Väčšina pamiatok je umiestnená tak, že vystúpite z metra a ste pár metrov od nej. Je teda asi zbytočné sa tu rozpisovať o jednotlivých pamiatkách/múzeách, keď to všetko nájdete v tejto turistickej mape, stačí teda sadnúť do metra a ísť. Okrem hotela ju isto dostanete na každých informáciách v metre.
Pri väčšine pamiatok narazíte na rôznych podvodníkov, ľudí čo sa snažia zarobiť na dôverčivých turistoch. Dávajte si na toto pozor. Nie všetko, čo vyzerá byť zadarmo, je v konečnom dôsledku aj zadarmo :) Napr. sme sa často stretávali s černochmi, ktorí sa vám nezáväzne prihovorili, spýtali sa odkiaľ ste atď. Následne vám začali núkať, že vám urobia typický africký náramok, keď ste už takí kámoši :) Človek si ho nechá v dobrej vôli spraviť a ani si nestihne uvedomiť, že ho už má dokončený, už černoško pýta 5 eur. Nebude to predsa robiť zadarmo :) Taktiež sme sa stretli s mladými (akože) hluchonemými dievčatami, ktoré chodili s papierikom, že zbierajú peniaze pre hluchonemých. Sranda však bola, keď ste ich po odmietnutí o pár metrov ďalej videli ako sa medzi sebou veselo rozprávajú :) Zrazu aj počuli aj rozprávať vedeli :) Ďalším príkladom bola hra s troma vrchnákmi, z ktorých dvoch boli zospodu čierne, jeden biely a týpek ich medzi sebou miešal a mali ste uhádnuť, ktorý z nich je ten biely. Dajte 50 eur a keď uhádnete on vám dá ďalších 50., ak nie nechá si ich.Veľmi lákavé, zvlášť keď ste videli ako pár ľudí pred vami takto „vyhralo“. Avšak títo „vyhrávajúci“ sú s tým čo to mieša :) Takto sme viac krát prešli okolo a aj po pár hodinách tam stále ten istý vyhrával :) Žeby mal také šťastie? :) Takže bacha, nedajte sa okašľať.
Počas našich prechádzok po Paríži sme často nachádzali rôzne parčíky, záhrady. Strašne sa nám to páčilo, všade toľko zelene, fontánky. Človek zakaždým až tak pookrial na duši. Toto by mohlo aj u nás tak byť, nie všade len betón :( Tieto záhrady mi z celého Paríža budú chýbať asi najviac.
Na záver môjho rozprávania už snáď len jednu vec, čo by som spomenul, čo by mohli zriadiť aj u nás. Sú to verejné WC :) Nie však také WC ako poznáte u nás. Tieto záchody sú totiž plne automatické. Hocikde na ulici zbadáte búdku, na ktorej sú z vonkajšej strany väčšinou umiestnené rôzne turistické informácie, mapa mesta atď. Prídete k nej, stlačíte tlačítko a otvoria sa vám dvere (ak práve dnu niekto nie je). Vojdete dnu a dvere sa zatvoria. Na záchode spravíte čo vám treba :), podídete k umývadlu, strčíte ruky a automat vám nadávkuje tekuté mydlo, potom sa automaticky spustí voda a nakoniec začne fúkať horúci vzduch na osušenie. Všetko bez vášho zásahu. Po vyjdení z WC sa dvere opäť automaticky zavrú a spustí sa čistenie. Umyje sa podlaha a toaletná misa (aspoň tak sme sa v návode dočítali :), až potom WC pustí dnu ďalšieho „zákazníka“, takže wecko je stále hygienicky čisté. Použitie týchto WC je samozrejme zadarmo.
No a to by bolo z mojich postrehov z Paríža asi tak všetko :)
Fotogaléria
ahojte, ja len doporucujem navstevu Pariza na zaciatku mesiaca, pretoze prvu nedelu kazdeho mesiaca su niektore muzea zdarma, napr. Musee d´Orsay, Louvre., Versailles / do zahrad sa palti vzdy/.a myslim na zaciatku roka aj Vitazny obluk..