Moja jediná

Počas strednej školy sme mali so spolužiakmi obdobie písania básničiek. Aby som sa ani ja nenechal zahanbiť, napísal som túto, len tak ako mi myšlienky prišli na rozum, bez toho aby som ju písal o niekom konkrétnom. Posúďte sami ako sa mi to podarilo:

Ty si moja jediná,
nadovšetko láska,
ktorú mám tak strašne rád,
chcel by som ťa milovať.
Milovať ťa vrúcne,
ako pierko nežne,
ako vtáčik štebotavý,
milujem ťa už od jari.

Máj nám lásku požehnal,
a slávik nám zaspieval.
Zaspieval nám ódu krásnu,
čistú ako láska jasnú.

Láska to je krásny cit,
neviem sa ťa nabažiť.
Pre seba by som ťa len chcel,
druhé by som nevidel.

Každý večer potíšku,
pošepkám ti básničku.
Básničku o veľkej láske,
krásnej ako nebo jasné.

Za ručičky spolu pôjdeme,
bozkávať sa budeme.
Bozkávať sa tisíc krát,
chcel by som ťa objímať.

Na cestu nám mesiac svieti,
dospelí sme, nie už deti.
Deti, ktoré nechápu,
o láske, čo píšem tu.

Ľúbim ťa a ty to vieš,
dúfam, že ma miluješ.
Snívam o tom každú noc,
láska moja, veľmi moc.

Moje srdce len po tebe túži,
verím, že si ťa zaslúži.
Pretože len ty si moja,
moja jediná.